Národná recyklačná agentúra Slovensko

Dokážeme sa ešte vyhnúť katastrofe? Odložte ružové okuliare!

 

Dátum: 26.09.2016, Autor: Juraj Mesík

Diskusie a opatrenia označované ako „adaptačné“ sa vedú a v niektorých mestách sveta, Európy ba aj Slovenska sa  realizujú v intenzite a formách, ktoré odrážajú hlboké neporozumenie, k akým komplexným a zásadným dôsledkom rýchlo napredujúce zmeny klímy povedú. Mesto je v nich spravidla chápané ako viac-menej samostatný celok, ktorý sa má voči dôsledkom zmeny klímy „opevniť“ lokálnymi opatreniami. Samotná zmena klímy je pritom vnímaná najmä v jej epizodických prejavoch: mestá debatujú a pripravujú sa na vlny horúčav, nedostatok vody alebo naopak extrémne zrážky, rastúce riziko požiarov, veterných smrští, bohaté pobrežné mestá (napríklad Londýn) či celé krajiny (napríklad Holandsko) zaujíma perspektíva rastu morských hladín.

Všetky tieto úvahy a kroky smerujúce k adaptácii sú samozrejme dôležité – ale  kĺžu po povrchu a majú viac-menej kozmetický charakter.

Pre skutočné pochopenie dôsledkov antropogénnej zmeny klímy je nevyhnutné položiť existenciu súčasných miest a celých civilizácií do dlhodobého kontextu dejín klímy a ľudskej populácie na Zemi. Všetky ľudské civilizácie vznikli a existovali v období výnimočne stabilného klimatického režimu posledných cca 10 tisíc rokov zachytených na obrázku č. 1 modrou časťou krivky. Bola to práve stabilná klíma planéty, čo umožnilo vznik agrárnych civilizácii a postupný, a po nástupe industriálnej revolúcie aj explozívny, rast ľudskej populácie na Zemi.  Bez stabilnej klímy by nebolo možné rozvinúť poľnohospodárstvo, ktoré je základným predpokladom vzniku civilizácií, rastu populácie aj urbanizácie.
 

Obrázok 1: Vývoj teploty na Zemi za posledných 20 000 rokov a projekcia jej rastu do roku 2100        
Zdroj: www.skepticalscience.com

Stabilný klimatický  režim obdobia Holocénu v 20. storočí skončil v dôsledku spaľovania fosílnych palív a zmena klímy, ktorú spustili obrovské kvantá emisií CO2  a ďalších skleníkových plynov, nemá svojou rýchlosťou obdobu ani v geologických dejinách Zeme, nieto v krátkych dejinách nášho druhu. Už dnes koncentrácia CO2 v atmosfére prekračuje 400 ppm a pokračuje v rýchlom raste. Pre kontext: Keď bola naposledy v atmosfére Zeme 360 až 400 ppm CO2 – v Pliocéne, dlho pred vznikom Homo sapiens – bola priemerná teplota našej planéty vyššia o cca 3 až 4 stupne Celzia a hladiny svetových oceánov boli vyššie o 5 až 40 metrov (nejde o nepresný odhad, ale o fakt, že boli v rozličných etapách Pliocénu rôzne vysoko). Už súčasné koncentrácie CO2 predurčujú dosiahnutie naznačených parametrov: čo veda zatiaľ nedokáže spoľahlivo určiť je ako rýchlo budú dosiahnuté.

Kým topenie grónskych a antarktických ľadovcov je proces s veľkou časovou latenciou a následný rast hladín oceánov pravdepodobne nezasiahne rozličné pobrežné mestá a krajiny skôr ako v horizonte viacerých desaťročí,  suchá zasiahnu našu civilizáciou oveľa skôr. Práve suchá budú mať zásadný vplyv na mestá cez zníženie poľnohospodárskej produkcie a znížený dostup k pitnej vode. Jednu z prognóz šírenia sucha na Zemi do konca tohto storočia zachytávajú mapy na obrázku 2. Parameter ktorý zachytávajú je Palmerov index sucha (PDSI) vyjadrujúci vývoj vlhkosti pôdy.

Podľa týchto máp už v priebehu 10 – 20 rokov dôjde k stredne intenzívnemu vysušeniu pôd (na mape ide o oranžové a červené odtiene) okrem iných území prakticky na celom území USA, Stredomoria vrátane južnej Európy, Turecka a Blízkeho Východu a južnej Číny. Tieto tri regióny zdôrazňujem pre ich globálny strategický význam – Čínu ako najľudnatejšiu krajinu sveta, Blízky východ ako kľúčový zdroj ropy, a USA a Európu ako kľúčových svetových exportérov obilnín. Práve tie ľudstvu poskytujú okolo polovice celkovej spotreby potravinových kalórií.

Keď suchá povedú k veľkým neúrodam v krajinách, ktoré sú hlavnými exportérmi pšenice a kukurice – predovšetkým v USA, ktoré sú svetovým exportérom potravín číslo jedna -  výsledný rast cien potravín a časom ich celkový nedostatok povedie k sociálno-ekonomickej a bezpečnostnej destabilizácii celých krajín. V prvom poradí tých, ktoré sú už dnes extrémne závislé na dovoze potravín.

Ktoré krajiny sú exportérmi potravinových kalórií a ktoré sú závislé na ich dovoze zo zahraničia ukazuje obrázok 3. Tmavozelenej farbe zodpovedajú najväčší exportéri, oranžovej naopak krajiny, ktoré importujú viac ako polovicu kalórií potrebných na uživenie svojho obyvateľstva. Zdroj mapy je Organizácia OSN pre potraviny a poľnohospodárstvo (FAO), mapa je z roku 2010, pracuje teda s asi 10 rokov starými dátami. Odvtedy sa závislosť celého arabského sveta ale aj mnohých iných krajín subtropického pásma na dovoze potravín zo „zelených“ krajín v dôsledku rýchleho rastu populácie ďalej prehĺbila. Projekcie vývoja sucha na obrázku 2 hovoria ale jasne, že príde čas – nevieme kedy, ale môže to byť veľmi skoro – keď „zelené“ krajiny prestanú byť v dôsledku vysychania schopné vyvážať toľko potravín, ako dnes, alebo ich vôbec vyvážať. Keďže neexistujú žiadne iné zdroje prebytkov potravín ako „zelené“ krajiny,  ich vysychanie bude pre obyvateľstvo „oranžových“ krajín rozsudkom podvýživy, hladu, vojen a bezprecedentného vymierania. To, čo dnes prebieha v Sýrii, Iraku, Jemene a v ďalších krajinách  subtropického pásma je len prvou predzvesťou neďalekej budúcnosti.


Obrázok 2 : Vývoj sucha v podmienkach globálneho otepľovania
Zdroj: www2.ucar.edu

Obrázok 3 : Čistá bilancia obchodu s potravinami – kalorická bilancia
Zdroj: www.fao.org

Ako sa to týka témy mestá a urbanizmus? Úplne intímne. V mestách dnes na svete žije  dnes asi 55% ľudí, urbanizácia niektorých krajín prevyšuje 90%. Existencia miest bola vždy závislá od prebytkov potravinovej produkcie vidieka, preto mestá mohli vzniknúť až po vzniku poľnohospodárstva. Vznik veľkomiest – či už antického Ríma alebo desiatok dnešných megamiest - umožnil až diaľkový obchod s obilím umožnený industriálnou revolúciou. Mestá existujú len vďaka výkonnému poľnohospodárstvu: práve jeho produkciu budú zmeny klímy ohrozovať, znižovať a v mnohých regiónoch sveta likvidovať. Mestá na celom svete budú oveľa viac a skôr zasiahnuté práve cenami a nedostatkom potravín, ako lokálnymi dôsledkami zmeny klímy.

Budúcnosť miest v klimaticky najcitlivejších a na dovoze potravín úplne závislých miest subtropického pásma možno vidieť v dnešných obrazoch z historických miest ako sú Aleppo, Damašek, Homs, Bagdad, Mósul... Mestá v miernom klimatickom pásme môžu byť za priaznivých podmienok ušetrené podobného osudu, ale ich šance záležia viac od kontinentálnych politík a udržania bezpečnosti v Európe, než od rozhodnutí lídrov konkrétnych miest. 

Napriek tomu mestá môžu a mali by pripraviť a realizovať viaceré hlboké – teda nie kozmetické - adaptačné stratégie. Ktoré? Je ich oveľa viac, ale mali by medzi ne patriť napríklad tieto:

- Vzdelávanie verejnosti, manažérov miest a politikov o reálnych rizikách a dôsledkoch klimatických zmien. Bez dosiahnutia kritickej úrovne vedomia o tom, čo zmeny klímy časom prinesú nie sú reálne žiadne efektívne zmeny, ktoré by riešili zásadné problémy a riziká a mestá zostanú na zmeny klímy pripravené na úrovni kozmetických úprav. 

- Dôsledná ochrana vodných zdrojov v zázemí mesta, vrátane realizácie technických opatrení na zadržiavanie dažďových zrážok.

- Dôsledná ochrana poľnohospodárskej pôdy a lesov v katastroch miest a v ich agrárnom zázemí. Ukončenie urban sprawl a asfaltovania polí a lúk.

- Systematické obmedzovanie populačného rastu miest, riadená depopulácia s cieľovou úrovňou populácie udržateľnou produkciou potravín v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov.

- Podpora rozvoja zručností pre produkciu potravín priamo v mestách – urban gardening, školské záhrady, výsadba „jedlých stromov“ v mestských parkoch, obnova a rozvoj mestských sadov, zmena druhovej štruktúry výsadby stromov v záhradách, sadoch, mestských lesoch atď.

- Budovanie mentálnych a organizačných kapacít na zvládnutie a integráciu aspoň limitovaného množstva imigrantov bez toho, aby imigrácia mestá politicky a bezpečnostne rozvrátila



Obr. 4. Proces urbanizácie Slovenska v 20 storočí  
Zdroj: www.energoportal.org

Okolo roku 1800 – pred krátkymi dvomi storočiami – žilo v mestách v Nemecku, Rakúsku, Česku, Francúzsku menej ako 10% obyvateľov, v Uhorsku alebo v Poľsku dokonca menej ako 5% . Ako ukazuje graf na obrázku 4, ešte pred 90 rokmi žilo v mestách na Slovensku menej ako 25% ľudí, pred 50 rokmi okolo tretiny. Je pravdepodobné, že rýchlo postupujúca zmena klímy si vynúti podobne dynamický a možno aj rýchlejší proces deurbanizácie. Výhodou Slovenska je, že na jeho území neexistuje žiadne skutočné veľkomesto a vo väčšine miest proces poklesu počtu obyvateľov nenásilne a prirodzene začal z ekonomických príčin už v súčasnosti. Je to žiaduci trend, ktorému netreba klásť odpor - naopak, treba ho chápať ako súčasť adaptácie na svet so 400 ppm CO2 v atmosfére a podporovať ho.

Poznámka: Autor sa vzdal honoráru za text vo výške 20 eur a daroval ho Slovenskej republike




Všetky riešenia a know-how sú duševným vlastníctvom Národnej recyklačnej agentúry Slovensko.
Akékoľvek použitie riešenia alebo know-how bez súhlasu predsedu predsedníctva Národnej recyklačnej agentúry Slovensko sa považuje za porušenie autorských práv.
© 2015-2016 NARA SK