Národná recyklačná agentúra Slovensko

Závery z konferencie Inovácie environmentálnych prístupov

Dátum: 14.06.2017, Autor: Matej Plesník, DiS

Možné klimatické a hlavne antropogénne zmeny prinášajú milióny "zelených" pracovných miest, od solárnej energetiky až po výrobu biopalív a biohnojív. Prieskum  ukazuje, že pracovné miesta nebudú určené iba pre takzvané zelené goliere, ale aj pre bežných zamestnancov pracujúcich v oblasti stavebníctva, poľnohospodárstva, strojárstva a dopravy v hlavnom smerovaní do ďalších rokov (Štúdia OSN a závery UNESCO). Adaptačné stratégie na zmenu klímy nielenže chránia prírodu a krajinu, ale majú aj veľký význam pre vytváranie pracovných miest. Ide pritom väčšinou o pracovné miesta, ktoré sú pre manuálnych pracovníkov a nevyžadujú vysokú odbornosť. Dajú sa uplatniť opatrenia adaptačných stratégií aj na Slovensku? Ktoré sú to? Ako sú stanovené po odbornej a aj technickej stránke ? Kde sa dajú uplatniť zelené pracovné miesta? Týka sa ma to vôbec???
Aj na tieto otázky boli vedeckej a odbornej verejnosti dané odpovede dňa 26.5.2017, kedy sa na pôde Technickej univerzity vo Zvolene uskutočnila vedecká konferencia a odborný seminár na tému Inovácie environmentálnych prístupov“. Hlavným cieľom podujatia bolo informovať vedeckú a odbornú verejnosť o adaptačných opatreniach a konkrétnych možnostiach vplyvu človeka na zmeny klímy a zmierňovania dopadov klimatických zmien na našu krajinu, výrobu, kvalitu života, podnikanie či zamestnanie.

Námety a súčasné možnosti z vedecko-výskumnej a vzdelávacej pôdy boli prezentované výskumníkmi a vedeckými pracovníkmi TU vo Zvolene, námety pre využitie najnovších vedeckých poznatkov v projektoch MŽP SR a MPRV SR (IROP a PRV) a praktické možnosti ich uplatnenia v súčasných výzvach pre získanie finančných prostriedkov predstavili predstavitelia Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ďalší rečníci sa venovali legislatívnym a odborným otázkam aplikácie zákonných noriem a inovácie environmentálnych prístupov, inovatívnym riešeniam pre klimatické zmeny na princípe obehového hospodárstva, ekosystémovým službám ako príležitosť pre rast zelenej ekonomiky a ponuky pracovných miest na domácom trhu, povrchového odtoku a jeho zmenám a následne riešeniam ako technickým, tak aj ekologickým v komunálnom a privátnom sektore, zelenému a sociálnemu verejnému obstarávaniu a hodnoteniu environmentálnych a ekologických projektov na základe nákladov životného cyklu (LCC - lifecyclecosting) či praktickým prístupom a využitiu expertov pri tvorbe projektov v súčasnom programovom období 2014-2020.


V panelovej diskusii na záver podujatia, ale aj početnými otázkami na rečníkov v priebehu a po ukončení prezentácií bolo vnímať evidentný záujem účastníkov seminára o uvedenú problematiku.


Národná recyklačná agentúra Slovensko ako aktívne občianske združenie, ktoré má za cieľ združovať výrobcov zhodnotených odpadov, výrobcov recyklátov, tvorcov a realizátorov technických riešení, konštrukčné kancelárie, stredné a vysoké školy, odborníkov z odpadového hospodárstva, odborné vedecké a výskumné ústavy, samosprávu, združenia miest a obcí pre nakladanie s odpadmi, občianske združenia a neziskové organizácie venujúce sa problematike obehového hospodárstva za účelom ich vzájomnej spolupráce a následnej propagácie, si týmto dovolí zrekapitulovať „nezodpovedané“ otázky a pripomienky, ktoré na konferencii odzneli s cieľom „stransparentniť a zodborniť“ jednotlivé procesy týkajúce sa uvedenej problematiky. Prezentované uplatňovanie procesov obehovej ekonomiky je návrh konkrétnych postupov na odstraňovanie korupcie ekonomickej i sociálnej. Aplikovanie technických a technologických postupov Národnej recyklačnej agentúry Slovensko je reálny proces pre vytvorenie 100.000 pracovných miest v oblasti odpadového hospodárstva a  stavebníctva. Sociálny aspekt požaduje vytvorenie Subjektov sociálnej ekonomiky na báze medzitrhu práce. Takéto podniky by okrem základnej potreby činností pre obce plnili i veľmi významnú zložku resocializácie, exekučnej dlhovej brzdy a zapájania dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnených občanov  pre existujúci sektor malého a stredného podnikania.

  • Legislatívne prístupy na jednotlivých úrovniach – Marcel Slávik, Združenie domových samospráv, o. z.
Jednou zo základných úloh štátu je zabezpečiť pre svojich občanov blahobyt v priaznivom životnom prostredí; tento cieľ je súčasťou záväzkov SR pri vstupe do Európskej únie a je cieľom a hlavným obsahom práva človeka na priaznivé životné prostredie podľa Aarhurského dohovoru. Definuje tak previazanosť environmentálnych cieľov s cieľmi ekonomickými, ktoré v modernej ekonomike a spoločnosti nejdú proti sebe, ale sú vzájomne poprepájané a vzájomne si pomáhajú pri ich dosahovaní. Zároveň je to základný rámec fungovania trhovej ekonomiky so silným sociálnym cítením. V zmysle uvedeného je potom nutné interpretovať a aplikovať zákony v jednotlivých rozhodovacích procesoch tak, aby bol uvedený cieľ dosahovaný v oblasti životného prostredia – vzdelávať a koordinovať všetkých zúčastnených od rozhodovacích orgánov, cez projektantov a architektov, končiac pri investoroch a verejnosti. Je potrebné naučiť sa, aké má verejnosť práva (v oblasti životného prostredia), ako ich zákonne dosiahnuť a spolu s odborníkmi z praxe nájsť najlepšie praktiky ich naplnenia, ktoré sa stanú bežným štandardom akejkoľvek činnosti. Zjednodušene povedané, investor musí pri svojej činnosti vybudovať park, ako vhodné prostredie pre bývanie v meste a bezpečné pracovné prostredie v priemyselných zónach tak, aby sa dosiahol blahobyt ale aj zlepšovanie kvality prostredia a investor na tom aj zarobil resp. ušetril. Inštitucionálne a legislatívne rámce vytvorené sú; štát má teraz úlohy ich rozpracovať do jednotlivých politík a presadiť ich plnenie a investor povinnosť ich zrealizovať ako bežný a automatický štandard.
  • Odborné posudzovanie protipovodňových opatrení – Vladimír Mosný, Slovenská asociácia životného prostredia

Odborná verejnosť upozornila, že orgány štátnej vodnej správy nerozhodujú rovnako na celom území SR. Upozornili na Ústavné a legislatívne práva na životné prostredie, pričom občania nie sú schopní presadiť svoje práva na svoj život v dobrom životnom prostredí.

Predkladané projekty k riešeniu odtoku a protipovodňovej ochrany nemajú systém odborného riešenia a nie sú splnené platné právne predpisy SR. V projektoch absentuje súčasný stav odtoku, príčiny povodní, dôvod protipovodňovej ochrany a naplnenie cieľov projektov. Je paradoxné,  že orgány štátnej vodnej správy vôbec takéto projekty schvaľujú a vydávajú vodoprávne povolenia, ktoré  v niektorých prípadoch sú v rozpore s platnou legislatívou. Žiaľ, hoci tieto povolenia sú vydávané štátom, verejnosť nemá k dispozícii ich plné znenia a tým aj spoločenskú kontrolu, čím sú porušené ich základné ústavné práva na dobré životné prostredie. Zostáva im len niesť škody na majetku a životoch.
Na otázku smerujúcu k zástupcom MŽP SR a MPaRV SR, či bude kontrola hydrologických, hydraulických a hydrotechnických parametrov v projektoch financovaných z prostriedkov EÚ a štátu z hľadiska naplnenia cieľov protipovodňovej ochrany a ich monitorovania, sme odpoveď nedostali. MPaRV SR pripravuje rekonštrukcie odvodňovacích a závlahových stavieb, ktoré boli v posledných rokoch devastované práve orgánmi, ktoré dnes chcú tieto stavby rekonštruovať v rozpore s platnými vodoprávnymi povoleniami.

Posudzovanie projektov je na MŽP SR stanovené na posúdenie stavov organizácii , ktoré sú riadené rezortom. Otázka znie, či nie je v konflikte záujmov rozhodovanie o výbere projektov, ktoré nespĺňajú odborné poznatky, ale niečo čo bolo vypracované v rozpore s novými poznatkami odtoku a je v súdnom konaní. Odpoveď nám nebola daná.

  • Obnova biodiverzity, sadové úpravy ako súčasť obnovy krajiny a tvorby zelených pracovných miest – Viera Petrášová,  Združenie lesníčiek, o. z.
Konferencia splnila svoj účel. Poukázala na možnosti udržateľného podnikania v oblasti zelených pracovných miest na báze environmentálnych prístupov. Predstavených bolo viacero technických riešení pre výstavbu a obnovu chodníkov, spevnených plôch, parkovísk, detských ihrísk a multifukčných hracích plôch. Navrhované sú z materiálov zo zhodnotených odpadov a na základe jednoduchých technologických postupov, ktoré umožňujú zapájanie do realizačného procesu i pracovníkov medzitrhu práce. Odbornej verejnosti boli preukázané i zrealizované diela na pôde Technickej univerzity vo Zvolene. Zároveň sa poukázalo, že z našej skúsenosti sa Slovensku propagujú príklady z praxe zo zahraničia a zabúda sa technické realizácie slovenských výrobcov a realizácii na Slovensku.

Konať je však potrebné rýchlo a bezodkladne. Dotácie i pôžičky na „zelené“ projekty rôzneho charakteru sa v súčasnosti dajú získať napríklad z Nórskych grantov, od Európskej investičnej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj, z Vyšehradského fondu, z programu Interreg Europe či Horizont 2020, LIFE a COSME. Okrem vyššie uvedených možností môžu žiadatelia čerpať fondy EÚ prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia alebo získať finančný príspevok z Environmentálneho fondu, ktoré sú zastrešované Ministerstvom životného prostredia SR. Aplikovaním technických riešení zo zhodnotených odpadov v realizácii podporených projektov je možnosť vytvorenia 100.000 nových pracovných miest v oblasti zberu, separácie, recyklácie, výroby tovarov zo zhodnotených odpadov  a následného uplatnenia v technických riešenia stavieb. V oblasti súkromného sektoru je to možnosť, ktorá sa začala presadzovať. Pre verejnoprávny a samosprávny sektor to však musí byť povinnosť.

  • Využitie nových metód v stavebníctve využívaním materiálov zo zhodnotených odpadov, overenie aplikovaným výskumom - Anna Danihelová, TUZVO
V neposlednom rade konferencia poukázala, že v nedostatočnej miere sa využíva aplikovaný výskum na našich univerzitách. V otázke obnovy biodiverzity, sadových úprav, technických riešení stavieb práve aplikovaný výskum na TUZVO, SPU Nitra  a VUT Brno poskytol odpoveď na inovatívne riešenia zo zhodnotených odpadov v oblasti hluku, tepelných izolácií, zmiernenia odtokových pomerov na strechách a plochách a sadových úpravách. Výsledky z univerzitných laboratórií dali odpoveď na doteraz len klamlivo udávané hodnoty pre tlmenie dopravného hluku a tepelných izolácií na báze prírodných materiálov. Tým sa zároveň vytváral priestor pre komerčné presadzovanie technických riešení na úkor environmentálnych riešení zo zhodnotených odpadov. Inovatívne ekotech prístupy riešia problém hluku a úsporu energií. V neposlednom rade tvoria príležitosti pre množstvo „zelených“ pracovných miest v odpadovom hospodárstve a stavebníctve. Pri riešeniach zmierňujúcich odtokové pomery sú aplikovaným výskumom stanovené konkrétne namerané hodnoty súčiniteľa odtoku, pri tepelných izoláciách je stanovený i fázový prestup tepla a pri riešeniach dopravného hluku sa posudzuje okrem tlmenia hluku aj vibračný útlm a frekvenčné pásmo. Vo všetkých prípadoch riešenia zo zhodnotených odpadov preukázali lepšie výsledky ako u doteraz používaných riešení z prírodných materiálov.

  • Hodnotenie životného cyklu s dôrazom na uhlíkové biohospodárstvo, metodológia LCA – Matej Plesník, NARA-SK
V súčasnosti sa vo svete aplikuje analytická metóda environmentálneho manažmentu s názvom Life Cycle Assessment – LCA, v slovenčine označovaná ako hodnotenie životného cyklu. Účastníkom konferencie bola predstavená tvorba LCA Národnou recyklačnou agentúrou Slovensko. Metóda LCA porovnáva environmentálne vplyvy produktov, výrobkov alebo služieb, s ohľadom na ich životný cyklus. Metóda LCA slúži nielen k voľbe environmentálne šetrnejších technológií, ale aj pre voľbu takých prevádzkových látok, ktorých dôsledky budú s ohľadom na celý životný cyklus menšie.

Pozitívne je ale reagovanie súkromného sektoru, ktorý napriek skutočnosti, že nevstupuje do procesu verejného obstarávania, v súčasnom období úzko spolupracuje s Národnou recyklačnou agentúrou Slovensko na požiadavkách hodnotenia životného cyklu metodikou LCA pre ich výrobky, konzultuje riešenia využívajúce materiály zo zhodnotených odpadov na zníženiu hluku a zadržanie vody ako svoj Benefit pre krajinu, v ktorej tvoria svoje projekty.

Štátny sektor nás oslovil na spoluprácu v oblasti LCA a LCC. Prikladám znenie listu, z ktorého máme pocit, že  nerieši otázku zavedenie procesov do verejného života, ale skúma okolnosti, ako môže byť na Slovensku toľko múdrych ľudí. No predsa preto, lebo študovali na našich školách a vedomosti neodvážajú so sebou do iných krajín EU, ale naopak svojimi vedomosťami priťahujú partnerov z Českej republiky, Srbska, Nemecka, Fínska, Maďarska, Slovinska ap.

Verím, že príklad z tretieho a podnikateľského sektora je postačujúci na to, aby v pripravovaných dokladoch na rokovanie vlády sa neuvádzali príklady z okolitých krajín, ale príklady aplikované slovenskými odborníkmi na Slovensku.

  • Zelené verejné obstarávanie – náklady životného cyklu metodológiou ENTUS – Rudolf Kürth, NARA-SK
Účastníkom boli prezentované prístupy, výhody a nevýhody hodnotenia projektov ktoré až doteraz napriek legislatívnym zmenám EU v rámci operačných programov a VO jednotlivé rezortné ministerstvá využívajú. Najčastejšie používaný výkaz CF ROI s bilancovaním zisku a diskontovaných peňažných tokov využívaný RO je neprijateľný postup nezohľadňujúci náklady obetovaných príležitosť, ani správnu bilanciu zdrojov na riešenie externalít. Vyjadruje situáciu, akoby štát nemal istotu, či má investovať peniaze do ekologických projektov alebo na burzu. Je nezákonný aj protiústavný, lebo nezohľadňuje rovnosť príležitostí voči firmám, ktoré investovali do technológií na recyklovanie odpadu ako druhotných surovín.
Preto v zmysle novej EU legislatívy ako aj Zákona 343/2015 sa prikročilo k presadzovaniu prístupov hodnotenia nákladov životného cyklu (LCC). V konfrontácii s reálnymi krokmi zodpovedných štátnych inštitúcií - tým ako sa hodnotia takéto projekty aj ako aj proklamuje väčšina verejných inštitúcií, že síce je záujem o „najlepšiu cenu“ ale  chýba metodológia-  bolo účastníkom ukázané na príklade hodnotenia technológie upraveného zmesového komunálneho odpadu (UZKO) metodológiou LCC Entus, ako sa dá merať efektívnosť jednotlivých opatrení na zníženie environmentálnej záťaže a správne vyhodnotiť výber dodávateľov, dodávateľského reťazca  a zdôvodniť najlepšie investovanie finančných prostriedkov do ekologických  projektov. Následne sa dajú aj kontrolovať finančné toky vrátane všetkých nákladov počas celého životného cyklu tak aby boli dodržané technologické a environmentálne parametre, bolo efektívne čerpanie EU fondov bez rizika vracania finančných prostriedkov. Správna implementácia LCC metodológie však vyžaduje súčinnosť vo všetkých fázach predprojektovej, projektovej, realizačnej a kontrolnej.

  • Obehové hospodárstvo a výrobky zo zhodnotených odpadov – Ján Plesník, NARA-SK
Aplikácia riešení a uplatňovanie výrobkov zo zhodnotených odpadov je v súčasnom období na Slovensku zo strany štátny orgánov len v teoretickej podobe. Podotýkame, že veľa výrobcov bolo podporených z prostriedkov Recyklačného fondu a Štrukturálnych fondov. Pri týchto projektoch však chýbala logická následnosť - záväzná časť uplatňovania týchto produktov na trhu. V skutočnosti takto podporené projekty boli ukončené jej investičnou časťou ( stavebná a technologická časť)  a celý proces  uvedenia zhodnotených výrobkov na trh bol ponechaný na samotnom výrobcovi. Z uvedeného preto kriticky hodnotíme, že na jednej strane Slovensko deklaruje podporu zhodnocovaniu odpadu na jeho opätovne použiteľné výrobky v súlade s princípmi Obehového hospodárstva, ale v skutočnosti nedokáže  aplikovať jeho zavedenie do praxe ani v zmysle záväzných cieľov prijatých v Programe odpadového hospodárstva Slovenskej republiky pre roky 2016 – 2020 schválenom dňa 14.10.2015 vládou Slovenskej republiky číslo uznesenia: 562/2015. 

Poukazujeme tým na zásadný rozpor s prijatými zákonmi a strategickými dokumentmi. V Programe odpadového hospodárstva Slovenskej republiky pre roky 2016 – 2020 sa pritom uvádza  v kapitole 4. Záväzná časť programu - zaviesť podporu používania materiálov získaných z recyklovaných odpadov na výrobu výrobkov a zlepšenie trhových podmienok pre takéto materiály. Tieto postupy boli i predmetom Návrhu  národného akčného plánu pre zelené verejné obstarávanie v SR na roky 2007 – 2010 schváleného uznesením Vlády SR č. 22 z 18.januára 2012. V súčasnom období je predložený LP/2016/1013 Národný akčný plán pre zelené verejné obstarávanie v Slovenskej republike na roky 2016-2020 s dátumom začiatku 11.11.2016 a proces stále prebieha. Všetko je žiaľ zatiaľ v teoretickej podobe !

Národná recyklačná agentúra Slovensko združuje výrobcov, realizátorov, odborníkov a akademickú pôdu pre oblasť využívania materiálov zhodnotených výrobcov na princípe Obehového hospodárstva. Zameriava sa na riešenia pre akustické riešenia v bytovej, občianskej a priemyselnej oblasti, samostatnou kapitolou sú riešenia hluku pre dopravnú infraštruktúru. Ďalšou oblasťou sú technické riešenia pre zadržiavanie vody v krajine pri výstavbe odstavných plôch, parkovísk, chodníkov, bezpečných detských dopadových plôch, multifunkčných ihrísk a sadových úprav. Riešenia sú overované Národnou recyklačnou agentúrou Slovensko aplikačným výskumom na akademickej pôde s cieľom overenia funkčnosti navrhovaného riešenia – zadržanie hluku, vody a pod. Za súlad poskytnutých materiálov v zmysle Zákona o výrobkoch zodpovedajú samotní výrobcovia.

Napriek tejto skutočnosti, že v predkladaných riešeniach sa vylúčil komerčný charakter, a aj napriek prijatých zákonným normám a stratégiám verejný a štátny sektor neaplikuje zákonné normy a nereaguje na prijaté závery zo strategických dokumentov. Príkladom je napríklad výzva na obnovu multifunkčných ihrísk, kde možnosť realizácie využitím materiálov zo zhodnotených odpadov nebola možná ani ako alternatívne riešenie. Taktiež zadávané projekty zo strany miest a obcí nie sú v súlade s prijatými Uzneseniami vlády SR a strategickými dokumentmi.

  • Multifondové financovanie – nástroj pre efektívne riešenie problému krajiny – Danka Jenčová, RA NSRV SR pre prešovský kraj

Pre nové programové obdobie 2014-2020 malo byť novým prvkom financovania aj tzv. koncentrácia fondov na obmedzené množstvo priorít s jasnými výsledkami, a to multifondové financovanie - financovanie integrovaných územných investícií z viacerých zdrojov. Keďže primárnymi zdrojmi financovania investícií na Slovensku sú dnes európske fondy, národné zdroje by mali slúžiť nielen na spolufinancovanie investícií podporovaných z fondov EÚ, ale najmä na financovanie doplnkových aktivít, ktoré nebudú fondy EÚ financovať. V súčasnosti nie je zrejmé, či uvedený prvok financovania bol vôbec uvedený do života. Keďže investície v území (či už podnikateľské alebo všeobecno-prospešné) majú priniesť konkrétne výsledky a dopady, je nevyhnutné roztrieštené investície podporovať aj zvýhodňovaním investícií, ktoré sú založené na multifondovom financovaní, a to využitím priamych aj nepriamych podpôr z programov EÚ a domácich zdrojov. S podporou investícií ide ruka v ruke podpora tvorby nových pracovných miest, ktorá prioritne prichádza z OP Ľudské zdroje a IROP, doplnkovo PRV.

Stratégia Európa 2020 obsahuje iniciatívy a tematické ciele, ktoré sú do slovenskej praxe transponované prostredníctvom operačných programov a financované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu a z Európskeho sociálneho fondu. V rámci programového obdobia 2014 – 2020 je možné využiť pre konkrétne investície v regiónoch Slovenska finančné prostriedky z nasledujúcich programov: IROP, OP Výskum a inovácie, OP Integrovaná infraštruktúra, OP Ľudské zdroje, OP Kvalita životného prostredia, Program rozvoja vidieka, programy cezhraničnej spolupráce – SK/CZ, SK/AT, SK/PL, SK/HU a ENI (HU, SK, ROM a UKR), programy medzinárodnej spolupráce – stredná Európa, vrátane IVF a ETC Dunaj, programy medziregionálnej spolupráce – INTERREG, ESPON, INTERACT, URBACT, ďalšie podporné programy EK Horizont 2020, Inteligent Energy, Life, Európske podporné fondy, súvisiace finančné mechanizmy – Švajčiarsky finančný mechanizmus (neaktívny) či Nórsky finančný mechanizmus a FM EHP (neaktívny). Mnohé z posledne menovaných programov regióny nevyužívajú z dôvodu jazykovej bariéry, vysokej miery spolufinancovania, neinformovanosti či nedostatku lokálnych manažérov.

Priority podpory OP Ľudské zdroje ako napr. podpora zamestnanosti mladých, zamestnávania dlhodobo nezamestnaných, rôzne programy podpory a pomoci účastníkom trhu práce zacielené na zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti znevýhodnených UoZ a i. sa realizujú prostredníctvom ÚPSVaR. Vyhlásenie dopytovo orientovaných výziev pre projekty verejného a súkromného sektora očakávame pre riešenie poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych aktivít vo vidieckych oblastiach, či vzdelávanie a podporu zamestnávania mladých. Programy UPSVaR a národné projekty sa postupne rozbiehajú (2017!), výzvy pre dopytovo orientované projekty sa však rozbiehajú veľmi pomaly, čo spomaľuje práve komplexnosť podpory a multifondové riešenie zmysluplných investičných zámerov dosahujúcich konkrétne výsledky v konkrétnom čase.

V rámci konkrétnych cieľov IROP sú povinnými ukazovateľmi výsledkov pre IROP okrem iného aj počty nových pracovných miest a počet udržaných pracovných miest s cieľovými hodnotami v roku 2023. IROP 2014 – 2020 by mal sčasti riešiť aj Špecifické potreby geografických oblastí najviac postihnutých chudobou alebo cieľových skupín najviac ohrozených diskrimináciou alebo sociálnym vylúčením s osobitným zreteľom na marginalizované komunity a osoby s postihnutím. Žiadatelia však nie sú schopní si uvedené investície naplánovať, keďže nepoznajú časový harmonogram vyhlásenia jednotlivých výziev. Časový harmonogram nie je záväzný a nie je aktuálny.

Nástroj CLLD v rámci PRV sa zameriava na špecifické subregionálne oblasti – miestne akčné skupiny (MAS), ktoré sledujú svoje verejné a súkromné spoločensko-hospodárske záujmy. Medzi navrhované priority CLLD a prístupu LEADER na obdobie 2014 – 2020 patrí aj sociálne podnikanie (posilnenie sociálneho podnikania na miestnej úrovni v inovatívnych sektoroch s dosahom na tvorbu pracovných miest a udržateľný rozvoj). Na sociálne podnikanie typu vytvárania družstiev a iných sociálnych podnikov pomocou verejných a súkromných poradenských služieb s podporou podnikateľov a podnikateľských inkubátorov na miestnej úrovni s cieľom poskytovať potrebné služby (napr. sociálne začleňovanie, vzdelávanie) však nie sú v SR vytvorené dostatočné podporné mechanizmy.

Vo všeobecnosti bolo počas konferencie konštatované, že žiadateľom sú pri čerpaní prostriedkov z európskych fondov kladené mnohé administratívne bremená, legislatíva je príliš komplikovaná na zvládnutie agendy samotným prijímateľom pomoci, že nie je vhodne nastavený vyhodnocovací proces, ktorý nezohľadňuje individuálny prístup k integrovaným resp. multifondovým investíciám, ďalej, že štátne orgány rozhodujú o tej istej veci v rôznych regiónoch Slovenska odlišne, výzvy sú vyhlasované s chybami a neodbornými informáciami, častokrát sa rušia a opakujú nanovo s novými podmienkami, pracovníci ministerstiev a agentúr sa stále menia, rozhodnutie závisí od individuálneho prístupu projektového manažéra, stále sa zvyšuje administratívna a finančná náročnosť projektov (poplatky - Partner verejného sektora, kataster, notárske poplatky, výška poistenia majetku a pod., neoprávnené výdavky), nie je možné relevantne ohodnotiť expertov v rámci projektov, keďže sú uplatňované veľmi nízke limity na dodávky expertných činností či žiadosti sú vyradzované z hodnotenia bez relevantných vysvetlení. 

  • Odpadové hospodárstvo – biologicky rozložiteľné odpady – Ján Oravec, Ponitrianske združenie obcí pre separovaný zber a nakladanie s odpadmi

Neexistuje ucelený a zmysluplný plán odpadového hospodárstva, čo v konečnom dôsledku  vedie k obohacovaniu sa rôznych záujmových skupín na úkor samosprávy a občanov.
Osobitnou kapitolou sú odpady a zvlášť - Biologicky rozložiteľné odpady (BR).

Nepochopiteľne zúžená definícia BR odpadov len na cielene pestovanú biomasu a dendromasu,  ktorá by mala mať prioritne iné  a ďaleko efektívnejšie využitie ako je výroba elektriny a tepla ,/ obnoviteľnej, zelenej energie/. V číselníkoch odpadov chýba podrobnejšia definícia podskupín biologických odpadov vznikajúca vo výrobných a spracovateľských procesoch i v iných oblastiach Národného Hospodárstva (NH). Ďalším nepochopiteľným  nezmyslom je zaradenie Bioplynové stanice (BPS) do energetiky na výrobu elektrickej energie a tepla ako hlavnej výrobnej činnosti BPS, hoci by tieto mali byť v prvom rade fungovať a byť zaradené ako ČOV pre životné prostredie. Bioplynové stanice – v našich končinách pod týmto názvom si predstavujeme len ako jednoduché a jednoúčelové energetické zariadenie. BPS priemyselná svojou konštrukciou a možnosťami sa blíži biochemickému závodu s multifunkčným zariadením a produktmi. Štát  venuje ako-tak pozornosť výstavbe ČOV a vôbec nevenuje pozornosť  zariadeniam, ktoré sú takúto funkciu  ako ČOV schopné vykonať i s pevnými odpadmiAko spása pri zhodnocovaní bioodpadov sa príslušné orgány spoliehajú a podporujú kompostovanie, Pritom sa jedná o jednoduchý a neefektívny /po všetkých stránkach/ spôsob „zhodnocovania“ bioodpadov , ktorý nerieši žiaden s vplyvov, ktorý spôsobuje napr. klimatické zmeny / metán, co2, znižovanie úrodnosti pôd, znižovania  zásoby spodných vôd   a.p./. Nedostatočná koordinácia  a nesystémové kroky štátnych orgánov spôsobuje mrhanie a neefektívnosť investovaných prostriedkov  a nízke čerpanie eurofondov. Nedostatočné vedomosti zodpovedných pracovníkov na všetkých úrovniach riadenia o najnovších technológiách vo svete a možnosti ich využitia v praxi posúvajú Slovensko  medzi zaostávajúce krajiny. Spolupráca medzi MŽP SR a MPaRV je nedostatočná a vo viacerých smeroch, kontra- produktívna. Chýba užšie prepojenie vzdelávacieho systému s praxou- nesystémovosť a odtrhnutie školstva od reálnych potrieb praxe. Chýba spätná  väzba personálna i finančná medzi výskumom - vzdelávaním a praxou – výsledkom je nedostatok finančných  prostriedkov  na  vedu – školstvo i  prax,/zamestnanosť/ pretože chýba koncepcia  vzájomnej spolupráce a participácia na výsledku.


RNDr. Michal Šutriepka, PhD. - OPKZP-Zmena klímy_Sutriepka_05_2017
Doc. Ing. Branislav Oláh, PhD. - NARA-SK seminár Olah
Doc. Ing. Viera Petrášová, CSc. - PrezentáciaTU26.5.2017
Doc. RNDr. Anna Danihelová, PhD. - Stredisko-akustických-telematických-systémov-TU-vo-Zvolene (1)
Ing. Dana Jenčová - NSRV - PRV_Jencova
Ing. Dušan Daniš, PhD. - konferencia_NARASK_dažďovky
Ing. Ján Plesník - Prezentácia NARA-SK - TUZVO 2017
Ing. Marcel Slávik - ZDS_Aplikácie zákonných noriem a inovácie environmentálnych prístupov
Ing. Rudolf Kurth - Entus_LCC riešenia F
Ing. Rudolf Kurth - entus_LCC_konferencia F5
Ing. Rudolf Kurth - entus_LCC_konferencia F6
Mgr. Pavol Kristeľ, PhDr. Juraj Uhrín - Prezentacia_IROP_ŠC431_25_05_2017_Zvolen



Všetky riešenia a know-how sú duševným vlastníctvom Národnej recyklačnej agentúry Slovensko.
Akékoľvek použitie riešenia alebo know-how bez súhlasu predsedu predsedníctva Národnej recyklačnej agentúry Slovensko sa považuje za porušenie autorských práv.
© 2015-2016 NARA SK